March 2011

be optimistic... :)

21. march 2011 at 19:57 | Susannah |  fuckThat

Dnes sa nič zvláštne nestalo, celkovo taký normálny deň. Akurát som sa dozvedela že debil robil v banke taký cirkus, až ho vyhodila ochranka... Mám taký dojem že si tu už za chvíľu nebudem môcť ani založiť preukaz do knižnice, pretože všade budeme mať kvôli nemu zakázaný prístup. Idiot...

Váha mi ráno dala takú facku, až som bola chvíľu mimo. Čakala som veľa, ale toto bolo ešte viac... Ale ako kašlem na to, mohla to byť aj nahromadená voda.. Rada sa klamem... :D

Ohľadne jedálnička- nevyšlo to presne tak ako som si plánovala. Bolo mi trochu divne, takže som radšej zvolila iné raňajky... Nechcela som veľmi riskovať. No obvykle toho zjem ráno (aj v škole) viac. Olovrant mi zase pripadá veľký, no niekto mi zožral jogurt a ja som už nič iné nemala... Toto je úplne najlepšie, prísť o štvrtej domov zo školy a zistiť ako veľmi na mňa niekto myslel... :/ Aj večera bola vlastne len improvizácia, ale nevadí.. :D Nebudem to tu zahlcovať výhovorkami :D. Je pod perexom :).

Mohlo to byť aj lepšie, ale čo si tu budeme niečo nahovárať, som šťastím celá bez seba :D. Neprejedla som sa, aj keď som mala neraz na mále... "Ale ja sa predsa nebudem hanbiť pri zverejňovaní článku..." :D


Blah blah

20. march 2011 at 18:10 | Susannah |  fuckThat
Víkend dopadol ako dopadol, ale už je to jedno :D (a článok vyzerá tak trochu neprehľadne... ale to je tiež jedno).

Je obdivuhodné, že som sa s babkou ani raz nepovadila (aspoň dúfam, ktovie či ona niečo nebrala ako hádku :D pri nej je toho možné veľa.. :D)
Dnes ráno sa ma znova spýtala, čo robím s peniazmi, ktoré mi dáva. Neviem či mi neverí, ale ja som určite ten typ, čo ich dáva na cigarety :D... Tak som jej ako vždy povedala že na výtvarné pomôcky, ktoré mimochodom nie sú najlacnejšie, a ostatné že si šporím. Čiže sme sa nakoniec znova dostali na tému Anglicko a ona po prvý krát možno pochopila, že to aj myslím vážne. Samozrejme si neodpustila dve poznámky: "Myslíš, že teba vezmú?" a "Je to určite strašne drahé... Vidíš, čo ti otec spravil?"
Obe milujem... :< Nie nemyslím, ja len dúfam... A viem že je to drahé, no toho idiota môžem okašľať. Ešte aj keby mi núkal nejaké peniaze, ktoré nemá, nebrala by som ich...

Vďaka jej rečiam som ale znova dlho premýšľala nad mojou peňažnou situáciou.. A ako vždy som prišla na to isté. Naozaj netuším, ako budem schopná vyjsť s peniazmi... (najprv by ma tam ale mohli vziať, že? :D)
A bolo by fajn sa konečne rozhodnúť, na akú školu by som chcela ísť... :D Ale keď ja sama neviem, kam by to šlo... Netuším, čím by som mohla byť...

Jedlo bolo ináč dosť oničom, ale ja sa nezrútim kvôli kravinám... Aj zajtra je deň :). (len či mi optimizmus vydrží aj zajtra ráno, keď budem stáť na váhe :D)
Hlavne že je mi už lepšie, aj keď si ešte miestami trochu cítim žalúdok :( Ale nesťažujem sa, je to minimálne sto krát lepšie ako pred tým :D

No naozaj by som sa chcela zajtra začať stravovať adekvátne mojim cieľom. Premýšľala som, že trebárs na týždeň by som pridávala jedálničky. Perfekcionizmus mi na chvíľu nebude na škodu :D. Aspoň kým znova nenabehnem na režim a potom s tým skončím. Aby som to neprehnala... No potrebujem aspoň ten jeden vydarený týždeň... Potom to už (snáď) pôjde normálne .
Ale stále váham, či je to to najlepšie, čo môžem spraviť. (najlepšie by bolo keby som prestala robiť debiliny a začala sa učiť... ale ja nieee :D)



Awful week

18. march 2011 at 0:05 | Susannah |  fuckThat
Mohla som napísať aj skôr, ale nestalo sa... :D Každopádne, pokúsim sa o stručné zhrnutie (isto, kedy som už len ja bola stručná?.. znova je tu metrový článok :/..)

Po tom piatku som sa bála napiť hoc aj vody, no v pondelok mi bolo povedané, že už mám čosi zjesť. Aj ja som si myslela, že by to mohlo byť lepšie... Nebolo, ale je to moja chyba. Zjedla som toho viac (ani pol týždňa neprešlo od toho, čo som si prisahala že jedlo už v živote nechcem vidieť a ja sa prejem. pa-rá-da.) A v utorok mi zas bolo zle. A v stredu ma znova chytilo vracanie a iné "príjemné" veci (myslím že nemusím rozoberať dopodrobna...)

Mama nakoniec prišla z roboty skôr a šla so mnou k lekárke. Mala som (vlastne mám) nejaký zápal žalúdka.. (akútny? už neviem ako to bolo). Každopádne je to jedno, dostala som injekciu, povedala mi čo mám kedy jesť, predpísala lieky a poslala ma domov s tým, že sa mám vyhýbať stresu. V ten deň som ešte nejedla nič, to som bola ešte v mučivých predstavách čo všetko by sa mohlo stať.

Dnes som vlastne preležala (keď sa tak zamyslím, celých 10 dní som vlastne nič poriadne nezrobila...) No ráno som akoby omdlela, neviem, odrazu sa mi zahmlilo pred očami a ja som si uvedomila, že som na zemi. Stiahla som so sebou aj stoličku, ktorá udrela do radiátora a tak podobne, čiže celý blok bol vďaka mne určite na nohách :D... (nie je to ale prvý krát, už sa mi to dávnejšie stalo. Mala by som prestať prudko vstávať z postele...) Už som aj jedla, ale večer to vo mne opäť vyvolávalo ten pocit "No ale dala by som si ešte čosi..." (a aj som si dala :/... ale dnes to bolo ešte v norme, čiže som rada)

Znova je to tu... Ooch... Nech už všetko toto žalúdočné čosi odíde preč. :< Nie som v svojom zabehnutom systéme a je to opäť buď "opováž sa zjesť viac!" alebo "začni, a už to nebude mať konca..." Akurát že to nie sú len myšlienky, ktorým zvesela mávam a robím si po svojom, teraz sú to aj činy. A zle na nich doplácam...
Iróniou je, že mne veľa z tých vecí ani nechutí.... A predsa ich do seba pchám jednu po druhej... :/

Chcem sa opäť dostať späť do stavu, v ktorom si môžem dať aj niečo naviac a nepokračovať v tom... Už som zapla jednu sukňu, ktorú som na konci minulého roka nedokázala obliecť. Toto predsa teraz nezahodím....! Ale idem znova pozrieť babku, Boh ma ochraňuj... No snáď ma teraz bude šetriť (a strážiť! :D) keď vie ako mi bolo...


/na staré komentáre poodpisujem zajtra, už asi idem spať... :)/


untitled

11. march 2011 at 19:12 | Susannah
Ešte nikdy v živote mi nebolo takto zle, ako teraz... Skôr mám taký pocit, že je mi čím ďalej tým horšie...

Už štyri krát som zvracala (edit: 11 krát..), myslím, že za chvíľu umriem...

Otec sa doteraz vyvaľoval na pohovke a nevnímal ma.. Akurát teraz si ma zavolal a spýtal sa čo je. (celý deň vravím ako mi je zle, ale nevadí..) Tak som povedala že som vracala. "Som počul." Jediná odpoveď. Myslím, že ma podozrieva z bulímie. Mal taký debilný pohľad...

Kiež by jemu bolo takto mizerne!!! A to ma ešte na obed vyhnal so psom vonku... :/

Dúfam že umriem a už nebudem nič cítiť...

Prepáčte, že som tu zatiaľ nebola a na nič neodpísala...

Like a little girl...

7. march 2011 at 18:38 | Susannah |  fuckThat
Zdravím vás... :)

S váhou aj s mierami je to fajn, čakala som nejaký obrovský prírastok, ale nakoniec sa to nekonalo :). Veľmi mi odľahlo. Čo ma ale teší viac je to, že s jedlom je to opäť fajn :). Som naozaj neskutočna vďačná za to, že ten chvíľkový skrat nepokračuje ďalej a že sa naďalej stravujem zdravo :). Aspoň podľa možností.. :D

Dnes som toho veľa nestihla... Netušila som ako dlho mi zaberie obyčajná 10 minútová kontrola na očnom. V čakárni som bola 4 a pol hodiny! A kebyže si tam sadnem rovno po zapísaní do poradia, strávim tam o hodinu dlhšie! Je toto normálne?! Kebyže viem ako dlho budem čakať, idem domov a vrátim sa až na koniec ich pracovnej doby. No nevedela som, že ma vezmú ako predposlednú (bola som v strede zoznamu). Sestrička volá ľudí zrejme podľa znamenia zverokruhu, alebo podľa postavenia hviezd na oblohe...

Každopádne hneď ako som vošla ma doktorka vykričala, že som prišla sama, že nemám toto a nemám hento a že toto nie je holubník. Aj keď mne to tak pripadalo. Po piatich minútach sa ma nakoniec spýtala koľko mám rokov. Keď som jej oznámila, že sedemnásť, tak mi chvíľu ani nechcela veriť.
"A ja že je tu chyba v záznamoch. Tipovala som ti 10." (Len tak trochu mimo) A hneď sa jej nejak zmenila nálada a celý čas sa na mňa len usmievala.

Toto sa mi tento rok ešte nestalo... Ľudia mi už tipli naozaj rôzne čísla, ale desať ešte nie...
Keby som bola aspoň ako tak pekná, bolo by to pozitívnejšie... Ale bohužiaľ, nie som...
Je to dosť nanič... Najmä ak sa k vám všetci správajú ako k malému dievčatku a ledva 15 ročný namyslený idiot vám oznámi, že "toto je len pre dospelých, radšej by si nemala počúvať". Aj keď neviem ktorý z nás bude dospelý už tento rok.... Ale v pohode... Všetko je v pohode.. Za 20 rokov budem rada... Snáď :D



Keep calm and carry on

6. march 2011 at 16:48 | Susannah |  fuckThat
Víkend dopadol viac než katastrofálne.

Neskutočne sa hanbím. A hnevám... Na seba, len a len na seba. Som hrozná a neschopná... Prejedla som sa... Inokedy dokážem bez problémov odmietať všetko čo mi babka núka, ale teraz keď som mala tie chute... L Nevydržala som to. Znova som bola "ako bez dna". Ešte aj keď mi bolo zle som otvárala ďalšiu sladkosť... Nechápem sa.

Niekde som čítala, že prejedanie je len niečo, čím si kompenzujeme málo lásky... žeby?

Bolo mi neskutočne zle, bolelo ma brucho a mala som hrozné kŕče. Tak mi treba. V hlave som počula len jedno. "Ako si to mohla dovoliť?! Ak by si počúvala mňa, toto sa nestane!..."

Na druhý deň mi bolo ešte horšie, mala som dojem že ak by som už nemala prázdny žalúdok, tak budem vracať (nemyslím tým vynútené vracanie, toto by som nedokázala). Aspoň vidno aký ma na mňa prejedanie a všetko to hnusné jedlo dopad. Ani to ma ale nezastavilo pred tým, aby som sa večer prejedla znova...

A že zrobím niečo do školy? Nič nebolo. Nič. Bolo mi tak veľmi zle, že som sa na to ani nezmohla...

Dosť som o tom aj premýšľala... Prečo sa to stalo.. Na sekundu ma napadlo, či to nie je len nejaký ťah niečoho vo mne... Pretože som mala sto chutí si dať nejaký ultra očistný deň, začať písať jedálničky a vyradiť z neho milión vecí... Naozaj neviem :(
Musím sa cez to nejak preniesť a ísť ďalej. Ako keby sa nič nestalo. Akoby tento víkend neexistoval. Bude to ako jeden z tých snov, v ktorých sa prejem a vzápätí sa s výčitkami zobudím a zistím, že sa to nestalo. (aj tak si ale myslím, že doma by som to vydržala...)

A ináč, "človek, ktorý potlačuje svoj negatívny postoj voči niekomu, trpí spravidla nadváhou a poruchami funkcie štítnej žlazy." To je bez komentára, samozrejme. Fuck you dad.

Dosť som sa bála dnešného dňa. Že budem ďalej pokračovať v prejedaní (tak ako v októbri, keď sa stalo čosi podobné a ja už som sa nevedela vrátiť späť na zdravé jedenie :(..).
Ale nakoniec sa mi zdá, že je všetko fajn :). Aspoň to tak zatiaľ vyzerá. Dokonca toho máme doma viac, než mala babka (mama piekla a máme ešte nejaké koláče od susedky) a so mnou to nič nerobí. Ani nemám chuť si niečo z toho dať :).

Možno sa to malo stať. Ktovie, každopádne sa pre to teraz nezrútim. Stáva sa aj v lepších rodinách, ako hovorí moja učiteľka gitary :).

Ináč, v piatok mi doktorka povedala, že som schudla. Akurát to vzápätí pokazila: "No nieže schudneš veľmi. Len tak trochu."

Fajne. A ešte raz fajne. Bojím sa, že ma pošle znovu za psychiatričkou :(.

Ešte chvíľu sa venovala nejakému mužovi s dcérkou, ktorý sa už chystali na odchod. Vravela mu, že všetci máme svoje problémy, len musíme bojovať.
"Napríklad viete čím všetkým si prešlo toto dievčatko?" Rozmýšľam, kedy ma prestanú brať za malé decko. "Keď ku mne prišla, vážila len 32 kíl (34, ale v pohode). A pozrite sa na ňu teraz"
"No áno, krv a mlieko...."

Super kompliment. Naozaj perfektný :/.

Neskôr mi povedala že by o mne nevravela, keby nemusela. No chcela mu niečo povzbudivé povedať, má vraj nejakú vážnu chorobu a nevie sa s tým vyrovnať...
Neviem, či som práve ja nejaký vhodný príklad pre niekoho.... (najmä po tomto víkende podotýkam :D)


So tired...

3. march 2011 at 21:46 | Susannah |  fuckThat
Ten týždeň prešiel rýchlejšie, než som očakávala. Zajtra je piatok a ja nemám hotové ilustrácie. Dúfam že nebudem v nedeľu o jedenástej zúfalo plakať, že proste nemôžem ísť do školy, lebo nemám nič.

Nesmie sa to stať... A ani nestane! A je mi jedno že idem cez víkend k babke a obvykle u nej nerobím nič čo sa týka školy. Tentokrát to všetko zvládnem.

Ohľadne jedenia je to hrozné... Mám neskutočné chute, hlad, všetko... Vydržala som to (ďakujem ti zeler, za tvoju nežistnú pomoc) ale naozaj ma to trápi... Čím to je? Nudím sa? Rozjedla som sa? Mám zrazu nejaký roztiahnutý žalúdok alebo čo? Niežeby to pred tým nikdy nebolo, ale nie až takto... :(
Dúfam že je to kvôli tomu, že dostanem krámy. Naozaj sa modlím, aby to bolo pre ne. Aby som ich fakt dostala... (minulý mesiac boli také... divné... :( tak snáď... prosím... dúfam...)

A pochválim sa, cvičila som aj napriek tomu, ako totálne sa mi nechcelo. A aj cez všetky výhovorky, ktoré moja neskutočne vynachádzavá myseľ sprodukovala :D.

Som strašne unavená... Ledva držím oči otvorené... Ešte tak v rýchlosti poodpisujem a idem spať... :)


Susannah :)


A to som sa ráno mala celkom fajn...

2. march 2011 at 14:58 | Susannah
Momentálne je ale všetko nanič...

Otec tu vrieska, nadáva a myslím, že niečo rozbil... No nechcem sa ísť presvedčiť...

Mám pocit, že zrobil znova nejakú kktinu, trepe niečo o tom, že 600 eur nie je len tak.

Je mi zle... Chce sa mi plakať...

Odkiaľ vezmeme toľko peňazí?? Kvôli nemu?!

EDIT: Momentálne volal do banky, vrieskal a nadával tej pani čo sedela za telefónom (a chudera ani za nič nemohla).... Povedal ešte tisíc iných hlúpostí (typu: bol som za právnikom a bla bla (už ho vidím jak niekde bol, maximálne sa tak bol ožrať)... podám trestné oznámenie na celú vašu spoločnosť, zažalujem vás!!...)

Neznášam ho, totálne z celého srdca ho nenávidím...!!

(a znova som tu já tá lenivá pi** čo nejvie pohnúť so svojím tučným zadkom, pretože v kuchyni zostal jeden neumytý pohár... To že je celý byt pozametaný a že je vybratá myčka nie je podstatné... I hope you die and burn in hell!!)

...

Plány na marec :)

1. march 2011 at 18:02 | Susannah
Chcela som podobný článok pridať už pred mesiacom, ale nakoniec som to nespravila. Predsa len prejsť z totálneho ničnerobenia do nejakej aktivity nie len tak :D. A doteraz to bolo vždy len naplánujem a nezrobím... A tak som si to nechala pre seba (zapísané v diári z roku 1996 :D) a nestihla som sa čudovať, ako to odrazu dokážem plniť :) A poniektoré z vecí ešte aj s radosťou :)

Neviem čím to je, vždy príde proste nejaký "zlom" a ja zrazu dokážem (napríklad) vydržať a naozaj jesť zdravo. Aj keď sa deň v ktorý začnem vlastne ničím nelíši od tých v ktorých mi to nevyšlo... (a že ich nebolo málo :D)

A keďže som dnes zistila, že už je nový mesiac, tak sem pridávam svoje plány na marec :) Aj s krátkym zoznamom povinností :) Ale on sa určite bude každým dňom predlžovať :D