February 2011

Potrebujem si pozrieť nejakú komédiu...

28. february 2011 at 18:54 | Susannah |  fuckThat
...možno by mi dvihla náladu :/ Ale nie, ja radšej napíšem tento dlhočizný odveci článok :D. Ale potrebovala som sa z toho vypísať.. Nechcem to v sebe držať a potom zrazu vybuchnúť (aj keď to doma robím každú chvíľu...)

Víkend bol totálne na nič...Nechápem ako je možné, že som babku v komentároch stále tak vychvaľovala (no dobre možno preháňam, ale vždy som písala, že u nej je to ohľadne všetkého, aj jedla lepšie). Síce teoreticky.. je to lepšie ako doma, ale predsa len...
Ledva som prišla, už to začalo. Furt mala len debilné reči, ale na "je jedno čo spravíš, všetko bude zle" som si zvykla už aj doma, takže toto ešte ako tak vydržím. No potom sa ma spýtala, či budem jesť. Bola som naozaj hladná, nemala som ani olovrant a tak som povedala, že sa pozriem čo má. Nemala nič, samozrejme, a ja som s normálnym tónom podotkla, že mi mohla niečo povedať (keďže mi v ten deň dva krát telefonovala). Že by som si niečo doniesla. A ona okamžite na to: "A nemám chleba?! Je tam chleba! Odkiaľ ja mám vedieť že ty to nebudeš, nič neješ!" A celý čas len pičovala...
Neskutočné nervy...! Už dva roky nejem ten jej debilný biely chlieb čo furt má! Kebyže som si toto vymyslela tak odrazu, nič nepoviem.
Nasledovala takmer hodinová samomluva na tému aká som ja nevďačná a čo ja viem čo všetko. Všetko si to hundrala popod nos ako vždy, ale hrýzla som si do pery, aby som jej na to nič neodvrkla.

Na druhý deň to pokračovalo, v Kauflande do mňa celý čas len hučala, všetko jej vadilo. Ešte aj pri blokovaní využila čas a musela niečo vytknúť. "Jak máš ten košík?! Ako mám podľa teba nakladať tie veci keď ho máš za sebou?!" No tak neviem či som ho cez ňu mala prehodiť alebo čo, pretože cez ten úzky priestor by ani vedľa mňa ten košík neprešiel, nie to ešte vedľa nej. A potom samozrejme: "Ešte aj pred ľuďmi si ku mne takáto, zle skončíš, nikto ťa nebude chcieť, nikto ťa nebude mať rád a bla bla..."

A že prečo som sa celé detstvo utápala v depresiách, prečo som mala vždy nulové sebavedomie (a stále mám), prečo som sa tak strašne nenávidela a tak podobne... Celej svojej rodine patrí jedno obrovské ďakujem. A ocovi jedno osobitné ďakujem, pretože to sa nedá porovnávať so zbytkom rodiny, on by si mohol prisvojiť minimálne trištvrťku zásluh na tom všetkom.

A aby sa nepovedalo, v nedeľu tam prišiel aj môj brat, aby jej pomohol dať koberec. Starý už bol zrolovaný na chodbe a trebalo len dať ten nový. "Vidíš, ako mi pekne pomáha?! A ty prečo nič nerobíš?! Iba sedieť vieš, lenivá si a len odvrkovať vieš.." Možno mala pocit, že po tomto prednese naberiem dostatok sily na to, aby som dokázala zdvihnúť a preniesť tie jej stupídne kreslá do druhej izby. Pretože to jediné tam bolo treba robiť. Ale ktovie, možno som sa im mala trepať pod nohy a bola by radšej. Mám taký pocit, že si tento víkend vynahradila to, že do mňa mesiac nemohla rýpať.

Ale aj napriek tomu všetkému k nej chodím každý víkend. Je to trochu také.. citové vydieranie. Brat k nej totižto nepríde, a mne je aj ľúto nechávať ju stále samu- vždy zavolá či aspoň jeden z nás nepríde a môj brat sa tam chodí tak akurát najesť. Raz za čas. A pritom keby nebolo jej, možno ani nevyjdeme s peniazmi. Vždy nám niečo kúpi- trebárs oblečenie, pretože mama to nestíha platiť. Vďaka nej máme aj niečo ako "vreckové", ja dostávam trebárs 2 eurá so slovami: "Ale už nesmieš byť taká aká si, dobre?! Začni sa láskavo správať normálne k ľuďom okolo seba!"
A naviac, to sa tak ventiluje. Potrebujem aspoň na jeden deň nebyť s mojim ocom a tak idem celá šťastná tam. No a nakoniec idem celá šťastná domov, pretože tento krát ďalej neznesiem jej reči. A hneď v prvú minútu doma ľutujem, že som tam nemohla zostať dlhšie...

Tak veľmi by som potrebovala niekoho.. o kom by som vedela že ma má rád. U koho by som vedela, že to nie je proste len "ta.. sme rodina..." alebo "no, patrí sa prehodiť pár slov, keď už sme v jednej triede"... Niekoho, u koho by som sa cítila v bezpečí... Nie ako u mňa "doma"...
Ale toto sa mi zdá priveľmi nereálne. Priveľmi absurdné... No nemôžem sa diviť...

Asi si predsa len niečo pustím. Možno The Big Beng Theory, pri tom sa zvyknem dosť smiať...


Mohlo by byť aj lepšie...

25. february 2011 at 12:46 | Susannah |  fuckThat
.. ale aj horšie, takže sa nemám čomu sťažovať :)

Najmä keď mám od pondelka konečne prázdniny! :) Doteraz som sa len tak smutne pozerala na kalendár pri čítaní vašich článkov o tom, ako máte voľno :D. A čakala na tento okamih :) Na tento nastávajúci týždeň... :)

Aj keď.. ničnerobenie to zrejme nebude. Určite nemusím písať ako si každý učiteľ myslí, že cez prázdniny budem riešiť len jeho kopu úloh a zadaní. Ako keby som toho nemala dosť veľa aj bez toho.
No ako sa poznám, budem polku z vecí riešiť až na budúcu nedeľu večer, ako vždy :D.

Tak snáď sa dokopem aspoň do toho najhlavnejšieho :). Angličtina, ilustrácie, gitara a cvičenie. A potom dvk, technológia a... nemčina :( Tá bude najväčším kameňom úrazu, ale nejak to budem musieť zvládnuť :D. No a zbytok.. sa zrejme dorieši (sám? :D kiežby...) v nedeľu večer :D.

S jedlom je to trochu na výčitkovej vlne, aj keď to tam nemá prečo byť... myslím... Skôr dúfam :) Nie je to dokonalé (a ani nikdy nebude) a to bude ten dôvod. Že niečo vo mne vie, že to môže byť lepšie, prísnejšie, kvalitnejšie, zdravšie... Znova sa vracia to čo bolo pred rokom, akurát teraz si to dokážem uvedomiť. A zakrútiť hlavou a poslať ortorexiu kade ľahšie.

Akurát ma mrzí, že som včera nebola cvičiť, ale bola som od rána neskutočne unavená a nechcela som vyhodiť takmer 3 eurá za niečo, čo by som vlastne odflákla pre nedostatok energie... :(
Od teraz sa budem snažiť byť v posteli už od desiatej. Aspoň v tie školské dni :). Aj keď neviem či sa mi s tým bude dariť... :D

Mimochodom, niekto sa ma pýtal o spriatelenie a ja som už na to akosi zabudla :X. A niekomu som sľúbila poslať tie dávne fotky na mail... A ani tým dievčatám som nenapísala, ktoré som dostala odporúčené v komentári, že žijú v Anglicku... :( To ja ak niečo neurobím hneď, tak zrejme nikdy.. :/

Susannah :)



Big Ben and Westminster Abbey

23. february 2011 at 15:23 | Susannah |  impression
Ako pozerám, sú nejaké "vylepšenia" pri písaní článku... Tak nejak stupídne sa pridávajú obrázky. Nechce mi ich vložiť.. :/ Ale ja ich aj tak budem po jednom kopírovať a vkladať :D Aby tu aspoň niečo pribudlo :)



Príjemne prekvapená a dobre naladená :)

21. february 2011 at 11:37 | Susannah |  fuckThat
Včera som bola akási lenivá, ale nakoniec som sa prekonala a všetky plány splnila :). Akurát otec sa znova správal ako totálny idiot... Neznášam ho.

Celý deň do každého len rýpal, nadával, vrieskal a hľadal aj nemenšiu zámienku na to, aby mohol niekomu niečo vytknúť. Nič mu nebolo dosť dobré, všetko bolo zle. A keď už došli argumenty, vyťahoval veci staré aspoň rok. Aby bolo pre čo kričať. Samozrejme brat šiel večer preč a tak som potom sama počúvala jeho prednášky o ničom a bez pointy do jedenástej večer. To že mám školu a rada by som šla spať je úplne vedľajšie, že?... :/

Ale dosť o ňom, dnes je presne druhý mesiac od začiatku chudnutia :). Takže som sa vážila a merala a som celkom prekvapená :D (nevážim/nemeriam sa tak často :) 
Váhu mám 61-62 kíl (začínala som so 70+, čiže celkom fajn nie? :D) a miery sú takmer úplne zhodné s dvojmesačným chudnutím (September, Október 2010- ktoré nakoniec totálne krachlo a vrátila som sa k prejedaniu).
Iba so stehnami je to teraz trošku horšie, o 2 centimetre (chápem prečo, doteraz som takmer vôbec necvičila cviky na stehná, takže to bude tým... no už to nebudem flákať! :D) Ale okrem tých stehien je všetko rovnaké :).

A to som vtedy jedla tým mojim perfekcionistickým štýlom (maličké porcie a neexistuje aby som zjedla niečo "nežiadúce". A naviac som pravidelne cvičila a posilovala).
A teraz? :D Prvý mesiac som toho ani veľa nenacvičila, iba ten druhý som s tým naozaj začala.
Samozrejme ale jem zdravo (no nie miniatúrne porcie :D), nevyhýbam sa napríklad ani orechom ani medu- práve naopak, povedala by som, že ho každé ráno vyhľadávam :D (a naozaj tým nemyslím 1 čl :D). A dosť často mávam aj sacharidy na večeru :). A samozrejme snažím sa byť v pohode a nič si nevyčítať :). Naozaj si myslím, že toto je tá lepšia cesta! :)

Snáď mi to takto pôjde aj ďalej :D. Cítim sa perfektne! :) A nikto mi to nevezme! :D Ani nikto z rodiny a ani nikto zo školy! Kľudne sa na mňa ďalej mrač V. a ohováraj si ma za chrbtom (mysliac si, že som slepá, hluchá a nevnímavá) Je mi to fuk! :D (divím sa, obvykle mi takéto veci zhoršujú náladu...) 

Dúfam, že dnešok pôjde aj naďalej tak pekne ako doteraz :)

Susannah ^^

...

Po dlhšom čase

18. february 2011 at 9:30 | Susannah |  fuckThat
Dlho som nič nepridala. Ale nenašla som si toľko času, aby som niečo napísala :(

V utorok som síce jeden článok pridala, ale zmazala som ho. Bolo to totižto len také.. hysterické čosi. Mama ma totižto oklamala. Dala mi na obed zrobiť k mäsu mrkvovo zelerový šalát a veľmi dobre vedela, koľko cukru tam bude. No mne nič nepovedala. Bol strašne sladký, a ja som ho musela zjesť celý... Myslela som si, že je to med, takže vtedy som to ešte brala ako tak dobre. Potom mi ale prezradila, že to bol cukor... Strašne som sa hnevala. Na ňu, na celý svet... Ak by som nemala sladké raňajky a sladké na desiatu, tak by som to možno vzala lepšie.. No možno nie... Kto vie.

Jedlo ma dokáže stále strašne ovládať... Nepáči sa mi to :(

Každopádne, nenechala som to tak a neutápala som sa ďalej v depresii kvôli debilnému cukru. Zobrala som rotoped a 45 minút šla na striedavé stupne, potom asi 25 minút "tancovala" a asi 15 minút posilovala. No a plus dvojhodinovka telesnej v škole, takže myslím, že to bolo fajn. A hneď mi bolo lepšie. :) Ten beznádejný pocit zmizol, aj keď na mamu som sa stále trochu hnevala. 
No uvedomila som si, že ten cukor je nič oproti iným veciam. Mohlo by sa stať toľko iných zlých vecí, ale mne sa stalo len toto. Nemôžem sa správať ako keby bol koniec sveta...

No a samozrejme, každú chvíľu stretávam niekoho z bývalej školy. Nemám ich rada... Všetci na mňa hľadia ako na chuderu... A mám potom dlho taký debilný pocit... :/
Ale ja sa cez to prenesiem. A budem vyzerať dobre. A budem žiť v Anglicku. Alebo hocikde. Len nie tu... 

Ale s mojim plánom sa mi darí :) Jem zdravo (ten cukor nebol kvôli mne, takže sa to nepočíta :D), cvičím, učím sa angličtinu každý deň hodinu (aj dlhšie), hrám na gitare a podobne... Zdá sa mi, že mi všetko vychádza, no nie že to zakríknem :D....

Idem sa na vás pozrieť :)


Susannah 

dream

Poprosím fanfáry, upratovanie je konečne úspešne dokončené! :D

12. february 2011 at 20:36 | Susannah |  fuckThat
Dnes sa akosi každí snaží mi pokaziť náladu. Ale škoda reči, nikomu nič nevyšlo :D

Mama do mňa už od rána hučala, že si mám popratať. Ledva som vstala a už na mňa hovorila totálne nasratým tónom, nechápem, čo jej bolo. 

A keďže som pred pár dňami nadhodila, že by som rada šla na výšku niekam do Anglicka (mimochodom, vzala to ako žart! to je to až také nepredstaviteľné?) tak to teraz musela využiť. "Nechápem, ako chceš fungovať v nejakom byte sama. Budeš sa brodiť medzi odpadkami!"

Dotoho, len si rýpni! Je úplne nepodstatné, že moja strana izby je poprataná a tá bratova vyzerá ako skládka. Ale samozrejme, to ja budem tá, ktorá bude žiť v neporiadku, pretože mne moja mamička nedáva všetko pod nos a nerobí po mne poriadky tak ako jemu.

Ale prehltla som výčitky a začala pratať. Všetko som pozmývala, pozametala, len aby mala radosť. Veď ona ešte uvidí, kto sa vie "postarať sám o seba"! Odteraz budem pravidelne zametať a utierať prach, aby som jej ukázala, že som schopná niekam ísť. Pretože toto je pre ňu zrejme hlavný aspekt. Hlavne nech je všade čisto... 

(dotriedila som aj nahádzané kopy papierov v skrinke, takže momentálne môžem s hrdosťou prehlásiť, že po veľmi dlhej dobe mám totálne všetko na svojom mieste a poriadok je celkovo dokončený- nie odložený na "neskôr" :D je fajn vidieť ten výsledok... mám vtedy taký pocit, že mám veci pod kontrolou :D)

No ale aby sa nepovedalo, deň pokračoval a ja som mala ísť vonku so psom. Nebrala som to ako udalosť dňa a šla som nenamaľovaná, ledva učesaná :D, no proste vyzerala som určite hrozne... A samozrejme, že sa mi moja lenivosť vypomstila. Stretla som totižto niekoho, kto ma videl naposledy ako 42 kilovú... Ten výraz v jeho očiach. Prekvapenie a zdesenie zároveň...

Niežeby som si už nezvykla, ale stále to tak.. zabolí. 

Aj keď ma vlastne vôbec nezaujíma jeho názor, nikdy mi nebol ani len sympatický, naviac je dosť otravný (a pri tých somarinách, čo večne rieši by som ho najradšej vždy prefackala...)

Ale aj tak.... :( Toto patrí medzi tie najhoršie stránky toho všetkého. Reakcie ostatných.. 

Ale každopádne, obe veci mali len krátkodobý efekt, prestala som ich riešiť takmer hneď po skončení :D A brata ani nekomentujem, to už je škoda reči :D...

Môj perfekcionistický plán mi zatiaľ vychádza :) Až na jednu vec do školy, ale to nie som prekvapená, vždy s tým mávam problém... :(

Ale každopádne už tretí deň som sa hodinu a niečo venovala angličtine. Ak to takto pôjde ešte aspoň rok, myslím že mám reálnu šancu sa aspoň trochu zlepšiť! :D

Som rada, že je zajtra ešte len nedeľa... :) Mám taký pocit, ako keby mal byť pondelok :D 


Susannah :)

...




10. 2.

10. february 2011 at 22:04 | Susannah |  fuckThat
Nehorázny to nadpis, ale nič ma nenapadá :D. Budem musieť začať písať zmysluplné články, potom možno budú aj normálne nadpisy :D.

Tieto dva dni boli jednoducho úžasné :).

Niežeby som niečo perfektné zažila (lebo nezažila :D), ale darí sa mi. Všetko čo som si naplánovala, som aj splnila! :) A že toho nebolo málo... :)

Dobre ale viem čím to je... Nebola som v škole, čiže som mala zrazu veľa času :D... Ale snáď to ustojím aj v nasledujúcich dňoch a vydrží mi to! ^^ 

Akurát dnes som sa trepala trištvrť hodinu do mesta aby som zistila, že sa mi cvičenie zrušilo! :D Pa-rá-da! :D Ale prišla som domov a bicyklovala pri Stratených dušiach :).
Taká malá otázka (je to trápne, ale chcela by som to vedieť :D), neviete nakoľko presné je tvrdenie rotopedu o spálených kalóriách? :) A myslí tým kj alebo kcal, keď mi tam píše calories? :D Nie som si istá totižto.. :D

Ohľadne jedla mi to nepripadá úžasné, ale to mne zrejme už nikdy nebude... :D (mohlo by mi pripadať, ale ja už tým svojim extrémom radšej plazím jazyk :D)

Snáď mi táto dobrá nálada vydrží ešte poriadne dlho! :D

...
také nádherné silonky to sú...  

London

9. february 2011 at 21:44 | Susannah |  impression

www.like-a-tiger.blog.cz

♥ pretože raz... ♥

ach, už aby som tam bola :)

nič iné momentálne neprichádza do úvahy.. 

len Anglicko ♥


Neplánované delenie..

8. february 2011 at 21:30 | Susannah |  fuckThat
...
Zaujímalo by ma, ako môže človek spadnúť do delenej stravy bez toho, aby sa o to pokúšal... Takže Susannah, poďme, vysvetli si to. Láskavo sformuluj aspoň jednu zmysluplnú vetu... 

Naozaj to nechápem.. :D Nemala som to v umýsle, ani som si o nej nezisťovala nejaké podrobnosti. Uvedomila som si to až vtedy, keď som premýšľala nad piatkovým obedom. Či náhodou netreba niečo kúpiť. Došla som k záveru, že si zrobím celozrnné cestoviny so špenátom a syrom. No a zrazu som zaregistrovala ako škrtám syr, pretože predsa nebudem miešať dve veci.

No a keď som sa tak zamyslela, všetko, čo som doteraz jedla bolo delené. Kuracie mäso/ryba so zeleninou... cestoviny/ryža so zeleninou... Zelenina so syrom... Jediné, čo by mohlo byť diskutabilné bolo sójové mlieko, ale nehodlám si o tom niečo zisťovať a podporovať sa v tom :D.

Nechcem do toho spadnúť, nechcem byť zase "otrokom" nejakej diéty... Potom tomu nielenže nebudem schopná zrobiť prietrž, ale ak by sa to náhodou stalo, bude to predsa len šok pre telo. Že zrazu pani S. použila aj sacharidy aj bielkoviny naraz. A nechcem potom pribrať alebo niečo podobné! Nie, nie.. Žiadna delená strava, žiadna diéta.. Ale zdravá strava! :)

Keď tak nad tým rozmýšľam, naozaj by som potrebovala niekoho objektívneho, kto by mi pozeral na jedálničky :/... Keďže sama akosi nedokážem odhadnúť čo robím zle... (A taktiež niekoho, to by mi hovoril čo mám robiť :D Kto by ma kopal do zadku, aby som niečo robila (a učila sa angličtinu!!!! :D a kopec iných vecí... :D) ale bohužiaľ.. :D)



Budete si prosiť chod na zlatom podnose, alebo postačí strieborný?

6. february 2011 at 21:01 | Susannah |  fuckThat
Môj brat sa zrazu rozhodol, že bude držať diétu. Niežeby bol nejaký vyložene tučný, ale nepatrí medzi najštíhlejší. Za posledný rok (aj viac) toho schudol niečo cez 10 kíl, pretože naozaj strašne veľa športuje. A chodí do posilovne. No problém je v tom, že do seba hádže úplne všetko a bez obmedzenia.

Prišiel domov s 90 dňovou diétou a dal tie papiere mame. Či mu nakúpi a bude mu to pripravovať (ako sorry, ale už by sa mohol začať správať ako dospelý!!!!) Mama mu to chvalabohu zatrhla, pretože sú tam veci ako mango, jahody a podobne a je to teraz strašne drahé. Bola som rada, že tak zrobila, pretože potom by kupovala veci len jemu a mňa by nútila jesť normálne a vyhrážala sa mi, či chcem znova skončiť tak, ako som skončila vtedy.

Niežeby som mu nedopriala ale... Neviem to ani popísať. Tie pocity čo mám v sebe... 

Zrazu sa rozhodol, že bude jesť tak, ako mama (je to podľa jednej knižky, prvý mesiac je taký očistnejší a potom to ide podľa istých pravidiel). Toto už mu dovolila, že aj nakúpi a aj mu to bude pripravovať (ani by som sa nečudovala, keby to dostal do postele na podnose!)
A teraz aj to minimum zdravých potravín čo máme v tomto období doma zje on a mne nezostane nič! Dobre ho poznám, jedol mi veci aj pred tým, keď "nechudol" a bude to robiť aj teraz. A bude sa môcť ešte brániť, že teraz tak je aj on a sú to "aj jeho potraviny".

No dobre... Som jedna obrovská hnusná egoistka!!! Ale nemôžem si pomôcť...

Strašne ma to štve!..

Cítim sa tak strašne... bezmocná? Nie, toto nie je ten správny výraz...

Neznášam to, ako ma veci ohľadne jedla dokážu takto ovládať!...

Štve ma aj to, že neviem čo si vezmem zajtra do školy na obed...

Keďže mi doslova zožral to, čo som si pripravila.

Akosi nedokážem premýšľať... 

....

Menšia panika...

5. february 2011 at 18:19 | Susannah |  fuckThat
high five
ale dnes je to už lepšie. Dúfam, že sa žiadne následky toho všetkého neodzrkadlia neskôr :D. Síce to nebolo nič neskutočne hrozné, ale predsa len...

Včera som zažila dosť veľký šok. Šla som od mamy z práce s nákupom a zrazu ma obkľúčila skupinka cigánov. (mám z nich strach od vtedy, čo ma ako druháčku udreli palicou po chrbte. A to len preto, lebo som nepovedala koľko je hodín.. Ako keby malo vtedy každé druhé decko niečo ako mobil, ktorý by mu mohli vziať...)

Spýtali sa ma, či im neprispejem nejakými potravinami. Na ulici nikto iný nebol a ja som začala panikáriť. Trochu vyšším hlasom než obvykle som povedala, že bohužiaľ nemám nič. Mimochodom, vôbec nebolo vidno, že mám strach a že mám v ruke igelitku z Tesca. Určite to nikto z nich nespozoroval /do neba volajúca irónia/.
Už som začala premýšľať, že pustím tašku a začnem bežať preč. Možno by sa nikomu z nich nechcelo bežať za mnou... Ale stál nado mnou anjel strážny, takže som tento útek nemusela zrealizovať. Z jednej brány totižto vyšli nejakí dvaja muži a pozreli sa mojim smerom.
"No ta dobre keď nemate pani" povedal jeden z cigánov mojej igelitke, pretože sa pozeral akurát tak na ňu, a ja som čo najrýchlejšie šla preč... Až doma som si ale skutočne vydýchla.. Bála som sa, že za mnou pôjdu. (v tomto som naozaj dobrá, vymýšľať si v hlave katastrofálne scenáre aj napriek tomu, aby som to chcela) 

Momentálne ma nič nepresvedčí o tom, aby som žila na Slovensku. Hoc aj keby som týždeň nemala spať ani jesť a len sa učiť, tak sa na nejakú školu do Anglicka dostanem!!
Áno, ja viem, nikdy nehovor nikdy... Ale teraz to cítim takto. A myslím, že názor ani nezmením, pretože toto sa nikdy nezmení. Ale nechcem tu riešiť rómsku problematiku, je to nekonečná téma, ktorú je aj tak úplne zbytočné rozoberať...!

pozn.: nie som rasistka! milujem aziatov, nemám žiadny problém s černochmi, naopak, chcela by som niekoho takého poznať... Jediné čo mi vadí je to debilné príživníctvo a tá neskutočná drzosť si otvárať papuľu, sťažovať sa a pýtať viac, aj keď nič okrem kradnutia, ničenia majetku a napádania ostatných ľudí nerobia. Vadilo by mi to, a aj mi to vadí na každom bez rozdielu pleti! 

Aj tak si myslím, že na Slovensku a Česku je ten rasizmus obrátený. To my trpíme na ich úkor! A ešte aj obrana proti nim je označovaná za útok z rasizmu. Je toto normálne? Keď predvolajú chlapca, ktorý sa bránil pred bandou cigánov na políciu kvôli rasistickému útoku?? Lebo stihol dať až jednu ranu? 

Ale už to nechcem riešiť, zbytočne som rozčúlená a nikam to nevedia, nič sa týmto nezmení...! 

Týmto článkom som nechcela nikoho pobúriť, ani naštvať. Nemám problém so slušnými a čistotnými jedincami. Ale ten zbytok, ktorý má s Rómami veľmi málo spoločného, to je už niečo iné... 


Susannah


Jedálničky

3. february 2011 at 19:53 | Susannah
Keďže som všetky staré články zmazala, pridávam aspoň ukážku toho ako sa menili moje jedálničky :) 


Bude to dva v jednom, aspoň ti to Kristen nemusím písať do komentárov :) Aj keď by to bol len jeden z nich, a určite by to vyšlo kratšie ako toto všetko dokopy :D

Je to vždy len jeden z veľa variantov, takže ak sa vám to bude zdať jednotvárne, môže to byť kvôli tomu :D 

Žiadna sláva, ani jeden nie je nejak extra dobrý (najmä ten prežierací :D) ale nikdy som to ani netvrdila.. :)

That voice in my head...

2. february 2011 at 18:03 | Susannah |  fuckThat
Včera aj dnes je to ohľadne jedla trochu zlé. Všetko je to ale v hlave..

Snažím sa to zvládať, poprípade ignorovať všetky tie myšlienky. No v tieto dva dni som musela obedovať u mamy v práci. Mala som lososa so zeleninou, čiže vlastne úplne super, ale tej ryby bolo podľa mňa veľmi veľa. A ja som nepočula v hlave nič len to, koľko kj si týmto obedom môžem pripočítať (200 g lososa je niečo okolo 1600 kj). A že ako už nebudem môcť večeru. Začala som si vnucovať iné myšlienky, keďže už nechcem znova padnúť do počítania energetických hodnôt. A zamyslela som sa natoľko, že som to zjedla prakticky bez toho, aby som vnímala množstvo. A to niečo v mojej mysli to strašne zneužilo... A týralo ma to až to večera. (to že ma to donútilo cvičiť je síce fajn, ale tie výčitky sú hrozné... ale večeru som si tak či tak dala! :)..)

Kiež by to kamsi zmizlo!

Neviem akosi odhadnúť správnu porciu. Je to buď "jedz málo, lebo priberieš", alebo "dojedz všetko čo máš na tanieri!" (vrelá vďaka patrí rodičom :/...) A daj si ešte koláčik, tu máš, kľudne sa aj prežer, čo ti hrdlo ráči!...

Na obedoch mojej mami sú všetci takí. Jedna kuchárka mi dnes doniesla aj krupicový nákyp, aj keď som jej tri krát povedala, že si ho neprosím. Počula. A aj tak mi ho postavila aj s nejakým iným zákuskom na stôl. "A všetko spapkaj!" Myslím, že ani nemusím upozorňovať na to, ako mi z toho bolo trápne. Fajn, vedia čo mi bolo, videli ako som vyzerala a sú radi že som tu, ale nemôžu sa cez to preniesť? To už nevidia, že teraz nevyzerám na to, že si môžem dovoliť jesť tak veľa?!

Na jej veľké sklamanie som všetko "nespapkala" a ani som si nedala z toho sladkého. Popravde som mala výčitky (opäť) aj z toho obeda.

Od teraz už žiadne premýšľanie počas jedenia. Aby ma žiaden hlas v mojej mysli nemohol tak ľahko presviedčať!


je veľmi ťažké vybrať nejaký obrázok, ktorý by pasoval k designu... :D som to mala lepšie premyslieť :D